Brantner Fatra

Ide o krajiny, ktoré sú považované za vzor environmentálne vyspelého obyvateľstva, vďaka ktorému sa zaobídu bez skládok. Skutočnosť je však podstatne odlišná.

Dánsko

Krajina s rozlohou 43 094 kilometrov štvorcových a 5,5 miliónmi obyvateľov je týmito parametrami veľmi podobná so Slovenskom. V roku 2011 bolo v Dánsku v prevádzke celkom 42 skládok. Na tieto skládky sa uložilo -  30 000 t inertného odpadu, 2,252 000 t nie nebezpečného odpadu 142 000 t nebezpečného odpadu. Spolu bolo v roku 2011 v tejto krajine skládkovaných asi 2 424 000 t odpadov, čo je asi 436 kg/obyv. resp. v priemere 58 000 ton/rok na jednu skládku. Podľa Eurostat-u bola v roku 2010 priemerná produkcia MSW 673 kg/obyv. ( v roku 2008 ale až 830 kg/obyv.)

Belgicko – Flámsko

Flámsko predstavuje región v rámci Belgicka, ktorý sa často prezentuje samostatne v ekonomických či environmentálnych projektoch. Zaberá rozlohu 13 522 km2 (28 % zo SR) a žije tam asi 6,0 mil. obyvateľov, čo predstavuje 4-násobny vyššiu hustotu obyvateľstva ako na Slovensku. V roku 2011 bolo vo Flámsku v prevádzke 16 skládok odpadov nasledujúcich typov:

• 4 pre nebezpečný odpad (skládkované 408 tisíc ton, voľná kapacita 2,6 mil. m3)

• 8 pre nie nebezpečný odpad (skládkované 846 tisíc ton, voľná kapacita 7,9 mil. m3)

• 4 pre inertný odpad (skládkované 38 tisíc ton, voľná kapacita 1,1 mil. t)

Spolu bolo vo Flámsku skládkované približne 1 292 216 t odpadov, čo je asi 213 kg/obyv. a v priemere 81 tisíc ton/rok odpadu na skládku.

Holandsko

Holandsko je krajina s podobnou demografickou charakteristikou, ako Flámsko. Rozlohou zaberá asi 42 tisíc km2, počtom obyvateľov 16,7 miliónov však výrazne prevyšuje Slovensko. Administratívne sa člení na 12 provincií a 415 samospráv. Priemerná hustota osídlenia je okolo 406 obyv./km2, ale viac ako tretina samospráv dosahuje až 2-3x vyššiu hustotu (700-1500 obyv./km2).

Celkom bolo v roku 2011 v Holandsku uložené na 22 skládok cca 2 126 000 t odpadov, čo predstavuje asi 126 kg/obyvateľa a v priemere 97 tisíc ton/rok odpadov na jednu skládku.

Podľa Eurostat-u bola v roku 2010 priemerná produkcia MSW 595 kg/obyv. ( v roku 2008 až 624 kg/obyv.).

Rakúsko

Juhozápadní sused má rozlohu 84 tisíc km2 a počet obyvateľov okolo 8,4 mil., čo predstavuje nepatrne nižšiu hustotu ako u nás. Posledné údaje o počte skládok a skládkovanom odpade sú podľa Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft až z roku 2008. Podľa týchto podkladov bolo v Rakúsku v prevádzke celkom 666 skládok, pričom až 475 slúžilo pre výkopovú zeminu a inertný odpad, 90 skládok pre stavebný odpad a 86 skládok pre nie nebezpečný odpad.

Celkom bolo v danom roku skládkované 9 449 850 t odpadov, čo predstavuje cca 1 125 kg/obyv. a priemerne  14 000 ton uloženého odpadu za rok na jednu skládku. Podľa EUROSTATU bola v roku 2010 priemerná produkcia MSW 591 kg/obyv. ( v roku 2008 o málo vyššia - 599 kg/obyv.).

Švajčiarsko

Krajina s rozlohou 41 tisíc km2 a počtom obyvateľov 7,8 mil. je demograficky mierne zaľudnenejšia ako Slovensko, či susedné krajiny V4. Podľa údajov švajčiarskeho ministerstva životného prostredia bolo v tejto krajine v roku 2011 v prevádzke 149 skládok pre inertný odpad, 13 skládok pre nie nebezpečný odpad a 40 skládok pre NNO fungujúcich ako tzv. bioreaktorové – t.j. s podstatným podielom bioodpadov. 

Celkom teda bolo v prevádzke 202 skládok odpadov, na ktoré bolo uložené 6 888 000 ton inertného odpadu, 128 000 t stabilizovaných zvyškov a 1 270 000 ton odpadov na bioaktívne skládky. Sumárne v roku 2011 vo Švajčiarsku skládkované 8 286 000 ton odpadov, čo je asi 1 068 kg/obyv. a asi 41 000 ton/rok na jednu skládku.

Podľa EUROSTAT-U bola v roku 2010 priemerná produkcia MSW 707 kg/obyv. ( v roku 2008 ale až 735 kg/obyv.).

Sumarizácia

Je zjavné, že ani jedna krajina EU27, resp. vyspelej Európy (t.j. vrátane Nórska či Švajčiarska), sa bez skládkovania svojich odpadov nezaobíde. Aj Švajčiarsko – tzv. „krajina bez skládok“ - skládkovalo v roku 2011 dvakrát viac odpadov, ako Slovensko.

Každá z týchto krajín má ale svoje osobitosti vyplývajúce z demografie,  hospodárskeho zamerania priemyslu a poľnohospodárstva a najmä ekonomickej vyspelosti krajiny. Je zrejmé, že krajiny tradične orientované na ťažký priemysel (baníctvo, hutníctvo) budú produkovať viac odpadov, ako krajiny s výrobou hodiniek či prekvitajúcim bankovým sektorom.

Porovnávanie mernej produkcie odpadov je zavádzajúce kritérium, asi tak, ako keby Európska únia zvolila jednotné kritérium pre krajiny EÚ v množstve vypestovaných pomarančov, vyrobených osobných automobilov, či tonáže námorných lodí.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje základné demografické podmienky, celkový počet skládok v jednotlivých krajinách a množstvo skládkovaného odpadu podľa údajov miestnych agentúr EPA, resp. ministerstiev.

Obsahuje tiež orientačný prepočet tzv. zvozového rajónu (obyv./skládku) a tiež priemerné množstvo skládkovaného odpadu na jedného obyvateľa každej krajiny. Údaje pre jednotlivé krajiny nie sú z jedného roku, nakoľko zo všetkych krajín sa nepodarilo potrebné aktuálne dáta (2008-2010).

Tabuľka obsahuje tiež oficiálne údaje podľa Eurostatu za rok 2010 z tabuľky WASTE DISPOSAL = „waste DEPOSIT into land“ a „waste LAND treatment“.

Údaje Eurostatu sa oproti národným štatistikám niekde značne líšia (Dánsko, Nemecko, Švédsko), preto je potrebné tieto údaje rozlišovať a správne interpretovať.

Závery

Z údajov v tabuľke aj ďalších všeobecných poznatkov o odpadovom hospodárstve (Eurostat News 48/2012) možno sformulovať nasledovné poznámky:

• Bohatšie krajiny (vysoké HDP/obyv.) menej skládkujú a viac recyklujú a spaľujú svoje odpady. Chudobnejšie krajiny naopak viac skládkujú, lebo je to pre nich lacnejšie. Kľúčovú rolu má ekonomika – dostupné investičné prostriedky na nové, technologicky náročnejšie spôsoby nakladania s odpadmi a tiež vysoké prevádzkové náklady sofistikovanejších zariadení (WtE).

• Demograficky hustejšie krajiny majú obvykle menej skládok. Cena pozemkov v týchto krajinách totiž s pribúdajúcim počtov obyvateľov neustále stúpa – preto sa v poslednom období stále častejšie spomína LANDFILL MINING. Odťažením bývalých skládok sa okrem environmentálnych a ekonomických benefitov získajú tisíce hektárov novej pôdy pre developerske projekty.

• Naopak redšie osídlené krajiny majú relatívne viac menších skládok (odporúčanie Svetovej banky je jedna skládka na 100 000 obyvateľov), nakoľko náklady na prepravu tony odpadu sú omnoho vyššie ako v husto zaľudnených. Paradoxne, obyvateľstvo v procese EIA tiež skôr akceptuje menšie zariadenia, ako veľké regionálne prevádzky (spaľovne, kompostárne atď.).

• Lídrami v spaľovaní komunálnych odpadov (Dánsko, Švédsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko) sú ekonomicky vyspelé krajiny a krajiny ležiace severne od 50. rovnobežky. Spotreba tepla v týchto krajinách je riešená spaľovaním odpadov ako logickou náhradou za klasické fosílne teplárne.

• Maximálny rozvoj kompostovania (Rakúsko, Holandsko, Belgicko) je evidentný v krajinách, ktoré sa tradične orientujú na klasické poľnohospodárstvo. Kompost tak predstavuje cielené vyrábaný žiadaný výrobok (ako náhrada za inú surovinu = hnojivá) a nie „vedľajší produkt“ zo spracovania odpadov, o ktorý nie je na trhu záujem kvôli nižšej kvalite.

• Z 13 vyspelých európskych krajín len 4 z nich (Holandsko, Belgicko, Dánsko a Česko) skládkuje v prepočte na obyvateľa menej odpadu ako Slovensko. Viac odpadu na hlavu sa skládkuje aj v Nemecku, Írsku, Francúzsku, Rakúsku či Švajčiarsku.

Bez skládok to nejde

Cieľom série článkov na tému skládkovania odpadov vo vyspelých európskych krajinách bolo vyvrátiť často prezentovaný mýtus o tzv. „nulovom skládkovaní“ odpadov vo vyspelých európskych krajinách, ktorý často prezentujú napríklad niektorí enviroaktivisti.

Aj v najvyspelejších krajinách EU27 sa významná časť odpadov skládkuje a skládky sa neustále využívajú v odpadovom hospodárstve po celom svete. Skládkovanie  predstavuje integrálnu súčasť odpadového hospodárstva spoločne s materiálovou recykláciou, energetickým využívaním či organickým zhodnotením odpadov.

Vízie časti poslancom EP o totálnom zákaze skládkovania a tzv. kruhovej ekonomike sú podobne utopistické, ako boli pred časom sny o „spravodlivej spoločnosti, kde už nebudeme potrebovať peniaze a všetko bude spoločne“. História s Lysenkom nás už dostatočne poučila, že ak prevládne ideológia nad odbornosťou, má to pre spoločnosť vždy nedozerné následky.

Odkaz: http://www.odpady-portal.sk/Dokument/101594/skladkovanie-odpadov-iii-cast-bez-skladok-sa-nezaobidu-ani-lidri-recyklacie.aspx