LANDFILL MINING: SKLÁDKY AKO „BANE BUDÚCNOSTI”
"Landfill mining“ (ťažba zo skládok) sa v posledných rokoch vo zvýšenej miere dostala do centra pozornosti širšej odbornej verejnosti. Zatiaľ čo bola ťažba zo skládok predtým poznačená prevažne motívmi ochrany životného prostredia, v časoch stúpajúcich cien primárnych zdrojov energie a zmenšujúcich sa prírodných zdrojov surovín sa prikláňa k myšlienke vyťažiť z množstva odpadu skladovaného na nespočetných skládkach odpadu – okrem ekologického – aj materiálny a ekonomický úžitok.
V Rakúsku sa na jar 2013 spustí výskumný projekt LAMIS (LAndfill MIning Steiermark), v ktorom pod vedeckou záštitou univerzity Montanuniversität Leoben sa bude tri roky vykonávať základný výskum k „landfill mining“ zameraný na aplikáciu v praxi. Spoločnosť NUA-Abfallwirtschaft GmbH, v minulosti najväčší verejný prevádzkovateľ skládok v Dolnom Rakúsku, teraz firma skupiny Brantner, je naďalej vlastníkom uzavretých skládok komunálneho odpadu a zúčastní sa na výskumnom projekte LAMIS ako projektový partner, aby si takto zabezpečila priamy prístup k novým poznatkom v tejto oblasti.
Odhady hovoria, že len na nemeckých skládkach bolo od polovice 70. rokov minulého storočia do konca roku 2004 uložených okolo 2,5 miliárd ton komunálneho odpadu (vrátane stavebnej sutiny). Frakcie s vysokou výhrevnosťou obsiahnuté v tomto odpade (plasty, drevo, textílie, papier a lepenka) ako aj spráchnivené pozostatky organického rozpadu sú s odhadovanými 15 - 30 % hmotnosti potenciálnymi východiskovými materiálmi pre sekundárne palivá. Po prepočte výhrevnosti by sa tým dalo pokryť 50 - 80% nemeckej potreby primárnej energie na jeden rok. Po prepočte na trhové ceny fosílnych zdrojov energií ako je olej alebo uhlie z toho vyplývajú hodnoty od 50 miliárd eur. Podobne je to v prípade železných a neželezných kovov obsiahnutých v skládkach (podľa príslušného kovu 0,5 – 7% hmotnosti).
Sedíme teda na príslovečnej „zlatej bani“, ktorej využitie už dávno mešká?
Spolkový úrad životného prostredia v aktuálnej štúdii (2011) odhaduje netto náklady na „landfill mining“ po odpočítaní možného výnosu z vyťaženého odpadu na cca € 17/m³ objemu skládky, iné odborné názory vychádzajú z dvojnásobných hodnôt. To znamená, okrem iných otvorených otázok, že z čisto podnikateľského a podnikovo hospodárskeho hľadiska sotva existuje dostatočne udržateľná báza, ktorá by „landfill mining“ kvalifikovala ako bezprostredne aplikovateľný nový obchodný model.