phoneiconSme tu pre Vás 043/4211 333
Úvod

Slovensko nepatrí k špičke odpadového hospodárstva v EÚ

Štúdia Európskej komisie o odpadovom hospodárstve členských štátov má pravdu v tom, že odpadové hospodárstvo Slovenska v súčasnosti nepatrí k špičke. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano, na druhej strane sa však stále modernizuje. Hodnotenie v rámci štúdie BiPRO, na základe zadania Európskej komisie, nevníma rezort životného prostredia tak jednoznačne, ako sa prezentuje. "V štúdii figurovali len niekoľké ukazovatele, pričom dôraz sa kládol na nakladanie s komunálnymi odpadmi, tieto ukazovatele mali najväčšiu váhu zohľadnenú v celkovom hodnotení," informoval hovorca. Takisto nie je celkom jednoznačné zoskupenie krajín do skupín podľa spriemerovaných kritérií a nie vždy zodpovedá špecifickej situácii v jednotlivých krajinách.

Pri vyhodnotení jednotlivých parametrov autori štúdie podľa jeho slov vychádzali z údajov, ktoré Slovensko poskytuje každoročne do Eurostatu.

 "Slovensko však má veľké rezervy a nedostatky v evidencii a podávaní hlásení obcami v oblasti vzniku a nakladaní s komunálnymi odpadmi," priblížil Stano. Podľa envirorezortu je stupeň separácie zložiek komunálnych odpadov oveľa vyšší, ako sa uvádza v hláseniach. Je potrebné zmeniť systém evidencie a hlásení a zdokonaliť kontrolné mechanizmy, aby boli presné údaje o vzniku a nakladaní s odpadmi vrátane komunálnych. "Pripravuje sa vznik nového integrovaného informačného systému odpadového hospodárstva SR, ktorý by mal plniť nové kontrolné funkcie," dodal hovorca ministerstva životného prostredia.

Nová správa o hospodárení členských štátov s komunálnym odpadom naznačuje, že v EÚ existujú znepokojujúce rozdiely. Správa obsahuje hodnotenie 27 členských štátov podľa 18 kritérií pre oblasti, ako sú celkový recyklovaný odpad, cena zneškodňovania odpadu a porušovanie európskych právnych predpisov. Slovensko skončilo v hodnotení krajín EÚ na 19. mieste. Popredné miesta v tabuľke obsadili Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko. Informovala o tom Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie v SR.

Najväčšie nedostatky v implementácii vykazujú aj Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Taliansko. Problém podľa správy EÚ o odpadoch predstavuje prílišné spoliehanie sa na skládky namiesto recyklácie a opakovaného nakladania s odpadom. Medzi nedostatky patria neúčinné alebo chýbajúce politiky predchádzania vzniku odpadu, nedostatok stimulov na presmerovanie odpadu zo skládok a nedostatočná infraštruktúra na nakladanie s odpadom. V krajinách s popredným umiestnením fungujú komplexné systémy zberu odpadu a na skládkach tam končí menej ako päť percent odpadu. Majú rozvinuté systémy recyklovania, dostatočné spracovateľské kapacity a účinne nakladajú s biologicky rozložiteľným odpadom. Pre tieto štáty je typické, že sa v ich politikách odpadového hospodárstva účinne spájajú právne, administratívne a ekonomické nástroje.

"Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva," uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. Podľa neho sa zavážaním odpadov na skládky strácajú hodnotné zdroje a možné prínosy pre hospodárstvo, v sektore odpadového hospodárstva sa tak nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj naše zdravie a životné prostredie. V nedávnej štúdii vypracovanej pre EK sa odhaduje, že ak by sa právne predpisy EÚ o nakladaní s odpadom vykonávali v plnej miere, výsledkom by boli ročné úspory 72 miliárd eur, zvýšený obrat sektoru odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ o 42 miliárd eur a vytvorenie 400-tisíc pracovných miest do roku 2020.

Odkaz: http://www.aktuality.sk/clanok/212827/slovensko-nepatri-k-spicke-odpadoveho-hospodarstva-v-eu/

Pokiaľ sa chcete s nami skontaktovať môžete využiť tento formulár, príp. adresovať vašu požiadavku priamo na
fatra@brantner.sk. Súčasťou formuláru je aj príloha, kde môžete priložiť akýkoľvek súbor.

Vážený zákazník,
dovoľujeme si Vás požiadať o vyplnenie tohto dotazníka, ktorého cieľom je ohodnotiť spokojnosť
zákazníkov so službami spoločnosti Brantner.


Ďakujeme Vám za ochotu a čas strávený vyplnením dotazníka, ktorý nám pomôže pri neustálom zlepšovaní našich služieb.
Dotazník vyhodnotí zodpovedný pracovník.